Toto sú najväčšie záhady sveta, ktoré sa stále nepodarilo vyriešiť!

0
1669
views

V tomto článku sa spolu pozrieme na najväčšie záhady sveta, ktoré sa dodnes nepodarilo vyriešiť! 

Bermudský trojuholník

Je to oblasť v Atlantickom oceáne medzi Bermudami, Portorikom a Floridou, v ktorej pre dodnes neobjasnené príčiny dochádza k leteckým a lodným nešťastiam, k záhadným zmiznutiam lodí či lietadiel.

Po rôznych meraniach magnetizmu v oblasti bolo zistené, že jeho hladina je na niektorých miestach pomerne vysoká. Zvýšený magnetizmus ovplyvňuje fungovanie elektroniky a kompasov (strelka neukazuje severný magnetický pól alebo sa otáča), čo by vysvetľovalo prečo tu lode často blúdia. Taktiež aj počas silných búrok tu vyvolávajú blesky.

Po týchto zisteniach sa začali objavovať rôzne teórie o tom, že ešte v dávnej minulosti tu spadla kométa, ktorá vyvolala zvýšenie magnetizmu. Iné, fantastické teórie, hovoria dokonca až o tom, že silný magnetizmus strhne lode a lietadlá hlboko pod hladinu a posádku roztrhá.

Preštudovaním štatistiky sa dospelo k názoru, že v bermudskom trojuholníku sa v pomere k počtu plavieb nepotápa prakticky o nič viac lodí ako v iných moriach. Okrem toho v tejto oblasti býva more nepokojné a často sa tu vyskytujú búrky. Výrazný vplyv na náhle zmeny počasia má aj Golfský prúd, ktorý zmiešava teplú a studenú vodu, čím vznikajú veľké a husté hmly, vzdušné turbulencie a podobne. Dno na týchto miestach je veľmi hlboké (napríklad priekopa Puerto Rico Trench je hlboká až 8229 metrov) a členité. Preto tu vznikajú časté vodné víry a hľadať vraky v takejto hĺbke je obťažné.

Na morskom dne sa uvoľňuje metán a stúpa postupne sa zväčšujúcich bublinách na hladinu. Loď stratí vztlak a potopí sa. Pri lietadlách je to podobné. Keď letí lietadlo nad morom a nikde nie je zem je ťažké zistiť skutočnú výšku bez prístrojov. Takže keď lietadlo obklopí bublina metánu (metán má menšiu hustotu ako vzduch) prístroje na určovanie výšky nefungujú správne a ukazujú že lietadlo je oveľa vyššie ako by malo byť, tak pilot zíde nižšie, a tým je vysoká pravdepodobnosť, že narazí do hladiny oceánu. Metán môže tiež spôsobiť zlyhanie motorov lietadla.

Filadelfský experiment

Bol to údajný pokus amerického vojnového námorníctva, ktorý sa uskutočnil v roku 1943 na Filadelfskej námornej základni v americkej Pensylvánii pod vedením mladého vedca Morissa K. Jessupa. Cieľom tohto experimentu bolo dosiahnuť neviditeľnosť vojnových plavidiel, ako formu ideálneho maskovania v bojoch druhej svetovej vojny.

Experiment mal byť založený na Einsteinovej Teórii jednotného poľa (ktorú však Einstein nikdy nepredložil, napriek tomu, že po nej celý život pátral), ktorá zahŕňa a zjednocuje podstatu síl elektromagnetických a gravitácie. Overenie teórie sa malo uskutočniť umiestnením silných elektromagnetických generátorov v blízkosti lode a po ich spustení malo nastať ohnutie svetelných lúčov okolo objektu, čo by malo za následok jeho neviditeľnosť.

Na pokus bol vybraný plne vyzbrojený torpédoborec USS Eldridge spolu s nič netušiacou posádkou. 28. júla 1943 v 9:00 bolo spustených 5 obrovských generátorov; loď sa vraj podľa popisu svedkov zahalila do nazelenalej hmly, a po strate rádiového spojenia sa Eldridge stal úplne neviditeľným. O niekoľko minút sa objavil v 340 km vzdialenom prístave v Norfolku vo Virgínii. 

Tam ho spozorovali námorníci z lode SS Andrew Furuseth, všetci sa však obávali k nemu priblížiť. Po štyroch hodinách im vraj opäť zmizol z očí a objavil sa späť vo Filadelfii na svojom pôvodnom mieste, avšak s posádkou vo veľmi zlom stave. Väčšina jej členov zmizla, iní sa zbláznili, našli sa dokonca aj takí, ktorí boli údajne doslovne “spečení” s trupom lode a museli ich od neho odrezať.

Pokus bol vraj odsúdený na samovoľné pokračovanie. Tým, ktorí prežili, sa stávali aj neskôr veľmi čudné veci, periodicky mizli a zjavovali sa – známa je legenda o námorníkoch, ktorí sa z ničoho nič zjavili v bare v Norfolku, objednali si whisky, ale tú nestihli vypiť – pred očami svedkov zasa opäť zmizli. Niektorí sa zbláznili za veľmi podivných okolností s ťažkými popáleninami.

Kto postavil Stonehenge

Stonehenge je kamenná stavba postavená v mladšej kamennej dobe a používaná až do doby bronzovej. Sú to najstaršie slnečné hodiny. Stavba je situovaná v blízkosti mestečka Amesbury v anglickom grófstve Wiltshire, asi 13 km severozápadne od Salisbury.

Pozostáva z priekopy, ktorá je obkolesená štruktúrou z kamenných blokov, ktoré sú opäť obkolesené viacerými kruhmi pozostávajúcimi z kameňov. Oba najnápadnejšie kamenné kruhy sú pritom vonkajším kruhom z kamenných pilierov, na ktorých sú položené ďalšie kamene ako trámy. Rovnako ako aj vnútorná štruktúra v tvare podkovy z pôvodne piatich trilitov (po dve nosné kamene, na ktorých je položený krycí kameň – trám).

Medzitým sa nachádzajú ďalšie štruktúry z menších kameňov a rôzne jamy v zemi. Ďalšie megality ako aj mohyly sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti.

Vznik tejto stavby sa dá hrubo rozdeliť do niekoľkých etáp. Skorá etapa stavby s kruhovitou kamennou „stenou“ a priehlbinou sa datuje do obdobia približne 3100 pred Kr. Nápadná megalitická štruktúra bola zhotovená medzi 2500 pred Kr. a 2000 pred Kr. Predpokladá sa, že toto miesto slúžilo ako obradné miesto. Je to postavené tak, aby pri východe a západe slnka svietilo rovno do stredu stavby.

Ku tomuto miestu sa viaže veľa povestí. Najznámejšia povesť je ešte z čias kráľa Artuša. Podľa tejto povesti mal čarodejník Merlin za pomoci obrapostaviť Stonehenge. Ten mu zostrojil tento obradný monument na čary aj liečenie.

Kto bol Jack Rozparovač

Jack Rozparovač je prezývka pravdepodobného sériového vraha, ktorý medzi augustom a novembrom v roku 1888 v Londýnskej štvrti Whitechapel brutálne zavraždil údajne päť prostitútok. Jeho totožnosť je neznáma, nikdy sa ho nepodarilo dostihnúť.

Ako oficiálne obete sú uvádzané Mary Ann Nicholsonová, Annie Chapmanová, Elizabeth Strideová, Kate Eddowesová a Mary Jane Kellyová, ale obetí mohlo byť pravdepodobne oveľa viac. Vrah obetiam odrezal hlavu a rozpáral brucho s výnimkou Elizabeth Strideovej, ktorá bola len podrezaná, pretože brutálneho vraha pri útoku pravdepodobne niečo vyrušilo. Mary Kellyovú dokonca zavraždil priamo v jej dome (Miller´s Court 13).

Jej telo bolo príšerne zohavené, vnútornosti ležali vedľa nej na posteli a kúsky mäsa boli rozvešané po celej izbe. Legendy okolo Jacka Rozparovača sú kombináciou právoplatných historických výskumov, konšpiračných teórii a folklóru. Počas vyšetrovania sa zistilo, že vrah má znalosti anatómie a vie zručne pracovať skalpelom, britvou alebo iným ostrým nožom, keďže Eddowesovej dokázal vypitvať obličku v úplnej tme. Preto sa dodnes tvrdí, že vrah bol pravdepodobne lekár.

Scotland Yard v tejto dobe obdržal asi 600 listov, ktorých autori sa podpisovali ako Jack Rozparovač. Za pravé sú však uznávané len tri (“Vážený šéfe”,”Smelý Jack” a “Z Pekla”), niektoré zdroje tvrdia, že pravý bol len list “Z Pekla”. Prvý list, podpísaný ako Jack Rozparovač, menom podľa ktorého tento sériový vrah získal pomenovanie a prezývku, bol adresovaný Central News Agency, 27. september 1888. Kuriózne je, že prvý list doniesol na policajnú stanicu pravdepodobne sám Jack Rozparovač.